Myslím si, že sme si zatiaľ mnohí nevšimli, že toto právo ponúka oveľa viac, ako sa na prvý pohľad zdá.
Doteraz sme sa väčšinou len hnevali, kritizovali sme, ale nepýtali sme sa. Ak áno, tak potom len seba navzájom, volič voliča. Nedostali sme preto ani žiadne zásadné odpovede. Nekládli sme ako občania otázky ani R. Schusterovi, ani I. Gašparovičovi. Napokon sme vždy akceptovali to, koľko nám o sebe prezradili kandidáti z vlastnej vôle a koľko sa podarilo vytiahnúť z nich médiám. Nechávali sme voľný priestor tým, ktorí sa uchádzali o post hlavy štátu, aby kritéria výberu určovali oni. Sami predkladali, akými prezidentami budú. Ponúkli to, čo mali k dispozícii. Nie to, čo od nich volič očakával. My sme mali tri možnosti a boli sme za tie tri vďační. Mohli sme ich ponuku prijať, odmietnuť, alebo nevoliť.
Myslím si, že zrelá demokracia by mala ponúkať viac. A myslím si, že prichádza čas, kedy volič začína dozrievať a začína byť pripravený prispieť svojím hlasom. Nie len volebným lístkom. Môže využiť konečne to, čo táto doba umožňuje a skúsiť prostredníctvom informačných sieti predostrieť svoje predstavy aspoň o osobnostných kritériách, ktoré považuje za nevyhnutné, aby ním zvolený prezident spĺňal. Netreba ich komplikovane formulovať, stačí sa pýtať. (Táto možnosť v médiách už existuje a čiastočne napĺňa túto požiadavku, ale stručné odpovede neprenikajú do hĺbky myslenia kandidáta).
Poskytnú média dostatočný prierez myslením a postojmi kandidátov, aby sme si mohli naozaj informovane vybrať?