Do volieb nám chýba stále viac ako pätnásť dní, ale kampaň je rozbehnutá už dávno a naplno. Na zmenu volebného zákona nebol čas ani politická vôľa, preto sami zúčastnení uvážili, že ho treba obísť. Zo strany kandidátov si to vysvetľujem snahou nezostať ani krok pozadu za tými, ktorí kampaň rozbehli, zo strany médií to hodnotím ako snahu prispieť k rovnováhe a kompenzovať náskok, ktorý oproti iným kandidátom má vďaka svojej pozícii R. Fico.
Kladiem si otázku, či nie je v našom zákonodarstve takýchto zákonov viac, keďže sa málokto pozastavuje nad jeho ojedinelosťou? Aj keď je na prvý pohľad dopad jeho časti, hovoriacej o časovom vymedzení kampane, takmer nepodstatný z hľadiska volieb, zostáva otázkou, na čo sú nám takéto zákony? Na to, aby sa beztrestne obchádzali? Aby sa mladá generácia od nás mohla učiť, že zákony tu nie sú pre to, aby boli dodržiavané, ale preto, aby sa merala šikovnosť občanov pri ich porušovaní? Ako vysvetlíme mladým ľuďom, ktorých chceme vychovávať k demnokracii, že existuje kategória zákonov, ktoré dodržiavať treba a kategória zákonov, ktoré je výhodnejšie porušiť?
Obávam sa, že takéto kroky a im podobné, môžu postupom času ešte viac demoralizovať celú spoločnosť. Keď raz posunieme hranicu a povieme si, že zákon dodržiavať netreba, lebo je absurdný, nájdeme v sebe silu vrátiť sa do východiskového bodu? Nebude nás to zvádzať posúvať hranicu vždy ďalej a ďalej? Nenadobudneme presvedčenie, že je všetko v poriadku? Nebudeme mať dojem, že sme sa odklonili len o stotiny milimetra, ale ujde našej pozornosti, že týchto odklonov máme za sebou už veľa a od počiatonej hranice sme príliš vzdialení? Kto bude kompetentný k tomu, aby určoval, ku ktorým zákonom je potrebné pristupovať zodpovedne a ktoré nie sú toho hodné? Netreba si stanoviť len také zákony, ktoré sme schopní dodržať? A tie existujúce, aj keď nie sú podstatné, prípadne sú rozporuplné, dodržiavať, kým sa niečo rozumné s nimi neudeje? Len pre zachovanie vnútorného zjednotenia s právom štátu, v ktorom žijeme a pre to, aby sme mali morálne právo poukázať na toho, kto zákon porušuje?
Žiaden z kandidátov zatiaľ nedostal mandát od občanov a už si berie slobodu narábať so zákonom podľa svojho uváženia. Je to nový jav? Alebo je to len obraz toho, ako tu na Slovensku v skutočnosti všetci fungujeme?
Onedlho budeme voliť hlavu štátu. Právneho štátu. Nie je na mieste sa pýtať, či budúci prezident bude s rovnakou slobodou pristupovať k zákonom, ako to robí dnes a celá spoločnosť to bude považovať za úplne legitímne?