Niektorý z kandidátov sa stane víťazom volieb. Oficiálne bude reprezentovať všetkých občanov SR. Napriek tomu bude existovať veľká časť obyvateľstva, ktorej názorové videnie vecí je a bude odlišné. Tá sa bude musieť s voľbou vyrovnať. Bude zaujímať budúceho prezidenta, ako je týmito občanmi vnímaný? (Môže to byť teoreticky necelých 50% voličov). Bude takto zvolený kandidát otvorený komunikácii s nimi? Ak áno, ako prejaví svoju ústretovosť?
Ako vidia kandidáti Slovensko v celoeurópskom kontexte? (Tématicky z ľubovoľného uhla pohľadu).
Myslím si, že prezident by mal v sebe spájať nie len záujmy všetkých občanov, ale mal by byť v určitom slova zmysle aj prepojením minulosti s prítomnosťou. Mal by vidieť ďalej ako my, alebo aspoň tušiť, čo sa skrýva za horizontom nami vnímanej budúcnosti. Ako vidia kandidáti z tohto pohľadu slovenskú spoločnosť? V čom vidia nedostatky, v čom najväčší potenciál?
Na ktoré momenty z dejín národa sa oplatí nadviazať, ktoré si naopak zaslúžia prehodnotenie? Vidia kandidáti jedno aj druhé ako dôležité? Môžu mylne zadefinované momenty z dejín ovplyvňovať mentalitu národa, respektíve národov žijúcich na našom území?
Platí nie len aký národ, taký prezident, ale aj aký prezident, taký národ. K čomu to zaväzuje jednotlivých kandidátov? Ktorá minorita potrebuje najviac pozornosti, aby mohla byť ukážkou toho, aký záujem prejavuje prezident o občanov tejto krajiny?
V spoločnosti sú profesie nie len finančne vysoko nadhotnotené, ale aj profesie hlboko podhodnotené. Najmä v sociálnej oblasti, školstve, zdravotníctve. Ako vnímajú túto skutočnosť z hľadiska zdravého vývoja spoločnosti?
Dnešnej spoločnosti vládne biznis. Čo sa dá urobiť, aby ten nepohltil myslenie a cítenie ľudí? Je možné, aby sa našla adekvátne silná protiváha?
Čo je lepšie? Keď účel svätí prostriedky alebo prostriedky svätia účel?
Aké miesto má tradícia v ich osobnom živote? Patrí tradícia do politiky? Nie je spiatočnické sústrediť sa na tradíciu? Nie je brzdou pre celkový rozvoj krajiny?
Kto bol a je autoritou v ich živote? Má slovenská spoločnosť svoje autority? Ako sa to premieta do rozmýšľania a rozhodovania ľudí?
Aký je ich postoj k médiám? V čom vidia ich poslanie? Čo sú ochotní urobiť pre nezávislosť médií?
Ako vnímali roľu disidentov v bývalom režime? Má disent opodstatnenie aj v demokratickej spoločnosti? Má nejaké výhody oproti etablismentu? Alebo skôr naopak?
Aký je ich postoj k rôznym denomináciam a iným náboženstvám? Aký k etnickým a národnostným menšinám? Ktorá z takto zadefinovaných skupín spoločnosti je imnajvzdialenejšia?
Majú vo svojom programe aj komunikáciu s cirkvou? V akej oblasti?
Ako hodnotia politickú situáciu v Česku? V čom vidia spoluprácu s tamojšou vládou?
V čom vidia základný princíp stabilnej vlády v demokracii? Hľadanie konsenzu, alebo rešpektovanie autority?
Je pravda hodnotou, ktorá sa dá importovať do politiky, alebo jej miesto je len na okraji a vytvára protiváhu politike?
Ako chcú vniesť morálku a etiku, teda prepojenie dodržiavania zákonov s osobným morálnym a etickým kreditom, do úradu prezidenta? Je osobný život hlavy štátu súkromnou záležitosťou?
Vedia si predstaviť spoluprácu s finančnými skupinami v štáte, prípadne aj mimo neho? Ak áno, čo by urobili pre to, aby nepodľahli ich tlaku? Je možná prevencia v tomto smere?
Čo si myslia o zákonodárstve SR? Treba dodržiavať zákony? Aj tie, ktoré podkopávajú nohy podnikateľom, občianským združeniam, nadáciam a sú vo svojej podstate deštruktívne? V konečnom dôsledku ich dodržiavanie má negatívny dopad na tých najslabších? Čo môže urobiť občan s takýmito zákonmi? Čo môže urobiť prezident?
Budú v úrade hlavy štátu dodržiavať aj zákony, ktoré sa im budú javiť ako banálne, prípadne rozporuplné?
Je to len niekoľko z množstva otázok, o ktorých si myslím, že by mohli pomôcť voličovi preniknúť do spôsobu myslenia jednotlivých kandidátov. Verím, že nám média umožnia nahliadnúť hlbšie do ich mysle a srdca. Pomôžu odhaliť ich motívy rozhodovania sa a konania. Čo vlastne hýbe myslením nášho budúceho prezidenta?