Ľavica a pravica a slovenská domácnosť

Autor: Dagmar Juríková | 14.1.2014 o 14:41 | (upravené 14.1.2014 o 15:35) Karma článku: 11,09 | Prečítané:  438x

Strýko mojej mamy sa vyučil ako chlapec u Tomáša Baťu. Neviem prečo vstúpil neskôr do strany, ale na človeka, ktorý ho prijal do učenia, naučil precízne pracovať, vychoval k úcte voči druhým, aj voči spotrebiteľovi, na človeka, ktorý mu radil ako hospodáriť s peniazmi a plánovať veci do budúcnosti, nedal celý život strýko dopustiť. Pri akejkoľvek načatej téme sa končil rozhovor vždy pri Baťovi. Spomínalo sa na jeho záujem o ľudí, na jeho dávku spravodlivosti voči zamestnancom, na potešenie, s akým riadil svoj podnik.

Čím sa líšil továrnik Baťa od fabrikantov, ktorí vykorisťovali svojich ľudí? Len tým, že úmerne rastu zisku celého podniku, rástli aj mzdy jeho zamestnancov? Že vedel, že sa navzájom potrebujú a sú na sebe závislí? Že nekalkuloval, koho prepustiť, aby na jeho miesto mohol prijať výkonnejšieho, alebo menej plateného zamestnanca? Že videl v tých mladých chlapcoch, ktorí sa prichádzali k nemu učiť, nejaký potenciál? Že sa staral o celé rodiny svojich pracovníkov a sprostredkovával im dokonca aj bývanie? Ako je možné, že ani ideológia komunistickej strany nebola schopná zmeniť strýkov postoj ku kapitalistovi Baťovi?

Štatistika prieskumu verejnej mienky o preferenciach ľavice vo voľbách dlhodobo prevyšuje 40%. O preferenciách kandidáta Smeru na prezidenta takisto 40%. Zdá sa, že voliči sú tí istí a sú si istí. Len ťažko budú meniť svoje presvedčenie.

Neviem, či otázka členenia nášho politického spektra na ľavicu a pravicu nie je jediným kritériom, podľa ktorého sa v súčasnosti my, voliči, rozhodujeme. Či nie je kľúčom k vyššie uvedeným percentám. Ľavicový volič ide voliť, aby bola zvolená ľavica. Volí istoty. Pravicový volič napriek nepresvedčivým programom pravice k voľbám síce ide, ale obávam sa, že volí väčšinou len preto, aby nebola zvolená spomínaná ľavica.

Pred voľbami prezidenta je už neskoro na verejnú diskusiu. Nemám na to, aby som fušovala do remesla naším sociológom alebo politológom. Preto sa pokúšam pozrieť na vec z pohľadu ženy, predstaviteľky jednej z našich mnohých slovenských domácnosti. S ambíciou osloviť aspoň jednu ďaľšiu. Nemyslím si, že tých 40% je neosloviteľných.

Po roku 1989 sa veľa zmenilo. Nepredefinovali sa ale pojmy. Aspoň pre verejnosť nie. Aj keď zmeny, ktoré prebehli, neboli zanedbateľné a čas, ktorý odvtedy ubehol, nebol krátky. Mám dojem, že v hlavách väčšiny slovenských občanov je pojem ľavice a pravice udomácnený ešte z obdobia pred novembrom. Aj keď pravica hneď po revolúcii mala veľkú šancu, sklamala ich dôveru.

Čím sa teda dnes líši definícia ľavice a pravice od tej pôvodnej? A vôbec, čím sa líši súčasná ľavica od súčasnej pravice? Zostruje sa hranica medzi nimi alebo sa stáva bezbrehým priestorom pre oslovenie čo najširšieho spektra voličov? /viacej vpravo, viacej vľavo, naľavo od stredu, napravo od stredu/. Vyhovuje ešte vôbec takéto členenie politickej scény? Nebolo by treba aspoň doplniť kritéria zostávajúcich odlišnosti?

Zdá sa, že už ani náboženstvo a katolícka výchova nebude tým doplňujúcim deliacím prvkom. A čo morálka? Nemali by byť na jednej strane tí morálnejší a na druhej menej morálni? Nemali by sa tí morálni prestať oháňať tým, že konajú v zmysle zákona a svoju morálku prehlbiť? Od politika sa snáď automaticky očakáva, že bude konať v zmysle zákona SR. Či nie? Aké zásluhy má teda poslanec, ktorý  postupuje podľa zákona? Či tak nepostupujeme všetci? A čo zodpovednosť? Nie je dnes imunita nástrojom pre zbavenie sa zodpovednosti? Nie je imunita nástrojom k vopred nekalým úmyslom a praktikám? Sme svedkami odhalených káuz, ale nie stíhaných a odsúdených. Účastníci káuz nám naďalej vládnu, naďalej ich niektorí volíme, naďalej rozhodujú o nás všetkých. Majú presne zrátané, kedy kauza bude premlčaná? Tak, ako kauza jednej na rýchlo vyhlásenej amnestie, ktorej aktéri sú na slobode a ktorej obete nám dnes pripomínajú už iba pietne miesta?

Rozdiel medzi ľavicou a pravicou sa začína strácať. Hranica je hmlisá. Stráca sa, lebo stranám ide iba o jedno. Vyhrať voľby. Pred voľbami sa o voličovi rozpráva. Po voľbách už nie. Z rétoriky niektorých predsedov strán to vyzerá niekedy, ako keby oslovovanie voličov bol hlavný bod programu ich strany. Vo výbere strán nám dokonca pomáhajú. Tak ľavica, ako aj pravica. Prvá pridaním skratky SD k svojej značke, druhá skratkou DS. Aby sme si boli istí, že ich voľbou zabezpečíme demokraciu v krajine.

Niektorí poslanci sa pýtajú, čo môžu ešte pre stranu urobiť. A je mi to sympatické. Pretože väčšina uvažuje spôsobom, čo ešte môže urobiť pre seba. Prípadne pre svojich blízkych. Možno ešte pre tých, ktorým sú zaviazaní, alebo ktorých si zaviazať treba.

Nájde sa niekedy nejaká strana, ktorá to urobí inak? Ktorej pôjde naozaj o ľudí /nie v strane/ a až potom o ňu samu? Nemali by sa už konečne pýtať, ľavica aj pravica, čo môžeme urobiť pre občanov? Pre nič, za nič? Len preto, že nás volili? Ale aj pre tých, ktorí nás nevolili? Len tak? Nezištne? Lebo nám na nich všetkých záleží?

Keďže ide najbližšie o voľbu mimoriadne dôležitú, závažnejšiu možno ako kedykoľvek predtým, možno by sme mali my, občania, ktorí si myslíme, že by bolo lepšie, aby v budúcich rokoch prevládlo na Slovensku usporiadanie demokratické, urobiť všetko pre to, aby sme išli do volieb plne informovaní. Informovaní aj o dôsledkoch dopadu tej či onej voľby na spoločnosť a oslovili aspoň jednoho ďaľšieho zpomedzi nás svojou informovanosťou a presvedčením. Nie pre ľavicu, nie pre pravicu, pre správu veci verejných.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami, ktoré pripravuje Národná banka.

DOMOV

Pavlis sa v novej funkcii teší luxusnému autu i debetnej karte

Exminister hospodárstva šéfuje Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo.


Už ste čítali?